Keď sa nasype hŕba štrku
podľa istých pravidiel,
dokáže napísať báseň.
len tak, proste na prídel.
A potom tá hŕba štrku,
v kláštornej izbe myslieva,
na teba, ty moja drahá
čokoládová poleva.
Si nádherná a voniaš krásne,
organizovane sa vlníš slastne,
než život vnúti mi seppuku
chcem držať ťa milá za ruku.
Chcem si ťa, milá, ja kopa piesku,
chcem si ťa odviezť na prívesku
a počuť, milá poleva,
ako si v hrnci zovrela.
Vo vzduchu lieta Teilhard Chardin,
v bulbe navždy vrytá je tvoja vôňa.
Ty hmota, čo ma stále bolíš,
poď so mnou žiť a so mnou skonať.
(Zatím nehodnoceno)
Loading...