smútok sa oprel o zárubňu
škrie ma rinčanie rozbitých okien
kde spia deti, dedkovia a babky
svet si rieši spory
a chystá nám budúcnosť
bez našich plánov, túžob a cieľov
strach sa votrel pod kožu
až páchne
oči pre plač nám dali
bez pýtania
už len dúfať
že duše sú stále obývateľné domy
a láska most človeka k človeku …
(11 hodnocení, průměr: 2,64 z 5)
Loading...